Komentáře analytiků

Miera nezamestnanosti je i po skončení globálnej ekonomickej krízy stále vysoká. Tlak odborov a priemyselných združení núti štáty uvažovať o radikálnych opatreniach. Medzi ne patrí aj protekcionizmus. Ten je v posledných mesiacoch hlavnou témou v rozhovoroch medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta: Spojenými štátmi a Čínou. Prípadná obchodná vojna týchto dvoch krajín by zvýšila riziko, čo by investorov mohlo presvedčiť o vhodnosti držby bezpečných aktív.

USA obviňujú Čínu z umelého udržiavania podhodnoteného juanu. Od začiatku krízy v septembri 2008 posilnil juan len o nepatrné 2 percentá. Čínske podniky tak dosahujú na medzinárodných trhoch relatívne vysokú konkurenčnú výhodu a ničia firmy v rozvinutých krajinách. Strojárensky, kovospracujúci či textilný priemysel, ktoré majú v západnej Európe a USA veľké zastúpenie, majú len malú šancu proti lacnej čínskej konkurencii. V Spojených štátoch bude v tomto týždni hlasovať dolná snemovňa parlamentu o zákone, ktorý by vláde dovolil uvaliť reštriktívne opatrenia na výrobky z krajín manipulujúcich menový kurz. Aj keď sa očakáva, že zákon Snemovňou reprezentantov prejde, tak v senáte zatiaľ nemá veľkú podporu.

Obr. 1: Kurz USD/CNY (zdroj: Bloomberg)

Čína však americkú hrozbu pochopila a v predstihu zaviedla protiopatrenia. Tamojšie ministerstvo obchodu uvalilo clo na dovoz hydiny z USA až vo výške 105,4 percenta. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Spojené štáty umelo podporujú svojich producentov. Toto rozhodnutie prichádza rok potom, čo prezident Obama podpísal zavedenie cla na dovoz pneumatík z najľudnatejšej krajiny sveta vo výške 35 % v prvom, 30 % v druhom a 25 % v treťom roku. Tak chce podporiť zamestnanosť v americkom gumárenskom priemysle.

Zaujímavé je, že prvotné údaje ukazujú neúspech zavedenia ciel na dovoz pneumatík. Pred mesiacom uviedla Americko-Čínska obchodná komora, že v prvých 5 mesiacoch tohto roka sa zamestnanosť v americkom gumárenskom priemysle znížila oproti minulému roku (pred zavedením cla) o 10 percent, a to aj napriek malému zotaveniu automobilového trhu. Naopak ceny pre koncového zákazníka sa zvýšili v rozsahu 10 až 20 percent.

Čína si uvedomuje svoje silnejúce postavenie na globálnych trhoch a „vystrkuje rohy“. Minulý týždeň uvalila zákaz exportu na vzácne kovy, ako sú terbium, dysprosium, yttrium, thulium a lutetium. Tieto kovy sú nenahraditeľné pri výrobe magnetov, motorov, hard diskov a ďalších elektronických zariadení. Keďže Čína dodáva viac ako 90 percent svetovej ponuky týchto kovov, tak zákaz vývozu vyvolal medzi producentmi dotknutých zariadení panickú náladu. Veľmi negatívna reakcia bola zaregistrovaná predovšetkým v Japonsku, ktoré odoberá 65 percent čínskeho exportu týchto kovov. Najnovšie správy ukazujú, že po silnom tlaku bol vývoz obnovený. Ekonomický komentátori sa zhodujú, že niekoľkodňový „cvičný“ zákaz má byť pre svetové podniky signálom, aby presťahovali výrobu do Číny, kde by mali zaistené stabilné podmienky. Napr. čínski producenti hard diskov nielenže majú dostatočný prísun kovov, ale na ich produkty nie sú uložené ani žiadne vývozné reštrikcie (napriek tomu, že v zariadeniach sa neexportovateľné vzácne kovy nachádzajú).

Obchodné vojny nie sú pre globálnu ekonomiku prínosom, pretože deformujú trh. Jednotlivé štáty sú však pod veľmi silným tlakom podporiť vlastnú ekonomiku a podniky, hoci by voči zahraničným firmám boli menej efektívne. Konečným výsledkom opatrní ako sú clá, tarify, menová a cenová manipulácia však nakoniec je len rast cien pre koncového spotrebiteľa a zvýšenie neistoty na trhoch. Oba faktory sú priaznivé pre investorov nakupujúcich bezpečné aktíva. Medzi ne patrí napr. aj zlato, ktorého cena dosiahla v posledných dňoch nové historické maximum.
 

VÝSLEDKY MINULÉHO OBDOBÍ NEJSOU ŽÁDNOU ZÁRUKOU PRO BUDOUCÍ VÝVOJ. OBCHODOVÁNÍ NA FINANČNÍCH TRZÍCH JE RIZIKOVÉ. MOŽNOST ZTRÁTY NELZE VYLOUČIT A KAŽDÝ OBCHOD JE SPOJEN S URČITÝM RIZIKEM. DŘÍVE, NEŽ SE ROZHODNETE INVESTOVAT, SI PŘEČTĚTE POUČENÍ O RIZICÍCH.